top of page
banneR

Aktuality

Nie je to tvoja vina. Násilie je neprijateľné. Neprípustné. Neospravedlniteľné.

Jedným z historicky akceptovaných problémov v našej spoločnosti je aj násilie na ženách.

A aj napriek spoločenskému rozvoju dochádza k násiliu páchanému na ženách stále príliš

často, je okolo nás všetkých. Preto je veľmi dôležité o násilí hovoriť. Ale rovnako dôležité

je aj, ako. Ako hovoriť o násilí, ako počúvať, ako pomáhať, ako prejaviť empatiu, ako sa

pýtať, ako rešpektovať.


Prečo veriť obeti?


Svet nie je čiernobiely, ľudia, ktorí sa s násilím nestretli, si často kladú otázku - prečo ženy

nenahlásia násilie na polícii? Odpoveď je rovnako často jednoduchá a štatistika smutná -

veľká časť žien je presvedčená, že jej neuveria. Realita je taká, že ak sa rozhodnú

nahlásiť incident, pričasto sa stretnú s nedôverou a spochybňovaním, prípadne skúmaním,

ako si násilný čin zapríčinila sama. Zažívajú to na polícii, v zdravotníckych zariadeniach,

alebo vo svojom najbližšom okolí. Pritom percento falošných obvinení je mizivé.

Spochybňovanie výpovede obete spôsobuje, že to druhýkrát už neohlási. Toto môže mať

negatívne následky pre jej zdravie, alebo aj život.

Obete násilia môžu mať aj iné dôvody na mlčanie. Veľmi často vyhodnotia, že prehovoriť

o násilí je pre ne a ich okolie oveľa nebezpečnejšie, než prínosné. Tiež mohli napríklad

mať strach, že to môže mať negatívny vplyv na ich vzťahy s rodinou a okolím, môžu sa

obávať súdenia, nedôvery, alebo straty zázemia. Pamätajme si, že rešpekt znamená aj

prijať mlčanie a dať žene čas a priestor rozhodnúť sa, kedy a koľko zo svojho príbehu

zdelí.


Prvým krokom je dôvera a počúvanie


Žene, ktorá zažila násilie, vieme poskytnúť efektívnu podporu všetci. Nemusíme byť

odborníkmi – práve my ich vieme na odbornú pomoc usmerniť a  povzbudiť ich.Nemusíme

sa báť, že niečo pokazíme.

Ukážme jej, že ju vnímame, vidíme jej situáciu a rešpektujeme jej vôľu. Poskytnime jej pocit bezpečia, prijatia a dôstojnosti


Dôvera je nevyhnutným a prvým krokom k pomoci žene, ktorá je obeťou násilia. Ak nič

iné, mali by sme všetci poznať tieto dve zásady:

- Obeti vždy veríme. Nie je našou úlohou rozsudzovať.

- Zdôrazníme, že to nie je jej vina. Neexistuje dôvod, ktorý by oprávnil páchanie násilia.


Je dôležité si osvojiť, že nič neoprávňuje použitie násilia. Násilie vychádza zo snahy po

kontrole a moci. Navyše, je smutnou realitou, že sú to práve obete násilia, ktoré

neprimerane často cítia hanbu a pocit viny. Dôvodov na tieto pocity môže byť viac.

Napríklad, negatívne reakcie od okolia dostáva asi tretina žien, ktoré zažili násilie.

Stretávajú sa s tým, že okolie hľadá dôvody, prečo sa im to stalo. Alebo páchateľ

prehadzuje vinu na ženu a svoje násilie zdôvodňuje jej oblečením, správaním, osobnými

voľbami. Nikdy nehľadajme, „čo ona spravila zle“. „Nie je to tvoja vina“ lieči. Skúsme to

vysloviť nahlas.


Rešpekt, viera v ženin príbeh a bezpečné miesto sú pre ňu hojivým prostredím. Aj

jednoduché vety plné empatie a povzbudenia vedia pomôcť: „Som tu, aby som ťa

počúval/a. Je na tebe, koľko mi toho chceš povedať.“ „Som tu pre teba a záleží mi na

tebe.“ „Ďakujem, že mi dôveruješ a zdieľaš, čo sa stalo.“ „Rozumiem, že je to pre teba

náročné.“ Výsledkom rozhovoru by malo byť, že sa žene uľaví, zbaví sa bremena

mlčania, uvedomí si, že ju niekto počúva, verí jej a že pomoc existuje.


Prijatie emócií obete


Žena, obeť násilia, môže reagovať rôzne a prejavovať celú škálu emócií. Môže byť ticho,

plakať, smiať sa, byť úzkostná, agresívna, zľahčovať situáciu, alebo môže pôsobiť, akoby

sa nič nestalo. Všetky tieto emócie sú normálne. Je dobré ich pomenovať, normalizovať

a prijať. „Tvoje pocity sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.“, „Kľudne plač. Som

tu s tebou.“, „Rozumiem, že sa takto cítiš.“,

Nikdy nereagujme napríklad takto : „Vzchop sa radšej…!“, „Už neplač, prosím, spraví ti to

horšie.“, „Aj my sme také zažili a sme tu.“


Pomáha vcítiť sa do kože obete, zamyslieť sa nad tým, čo by ste chceli počuť vy, keby ste

niekomu hovorili niečo intímne a bolestivé. Je dôležité myslieť na to, že ak sa prvý

rozhovor odohrá v bezpečí a dôvere, bude to mať pozitívny vplyv aj na budúce náročné

situácie, ktorými si žena musí často prejsť, ako je hlásenie na polícii, zdravotné prehliadky,

alebo iné rozhovory, vyšetrenia či vyšetrovania.


Liečivé a zraňujúce slová


Ak sa nám osoba, ktorá zažila násilie, zverí, treba mať na pamäti, že ako slová liečia, tak

môžu nesprávne zvolené slová aj zraniť. Preto je okrem nastolenia dôvery pri rozhovore

o zažitom násilí veľmi dôležité aj voliť vhodné slová. Slová voľme vedome. Ponúkame

niekoľko príkladov, čo je vhodné použiť a čo, naopak, radšej nevysloviť:

Skúsme: "Nie je to tvoja vina. Ty za to nemôžeš.” radšej než: „Mala by si si rozmyslieť, ako

sa budeš odteraz správať.“

Skúsme: "Je v poriadku o tomto hovoriť.” radšej než: „Chúďatko. Hrôza čo len počuť!“

Skúsme: "Verím ti.” radšej než: „Si si istá?“ alebo „Viem, ako sa cítiš...“

Skúsme: "To, čo sa stalo, nemá žiadne ospravedlnenie.” radšej než: „Čo si mala

oblečené?“

Skúsme: "Nie si sama. Žiaľ, toto zažilo aj mnoho iných žien.“ radšej než: „To je nič! Vieš,

čo sa stalo mojej kolegyni...?“

Skúsme: "Si veľmi statočná, že si mi to povedala.” radšej než: „Máš šťastie, že si ešte

nažive!“


Kruh násilia


Pre pochopenie toho, prečo obeť tak dlho ostáva v násilnom vzťahu, je potrebné vedieť,

že domáce násilie je cyklické, má svoje fázy, ktoré sa opakujú, a tým vytvárajú „kruh

násilia“.


Môže to začať narastajúcim napätím, kedy žena cíti, že sa niečo stane. Nasleduje výbuch,

čiže akt samotného násilia. Ten môže mať rôznu formu, intenzitu, dĺžku. Po ňom príde

fáza popierania, kedy obeť ospravdlňuje násiliníka, zľahčuje situáciu, hľadá chyby inde

ako u agresora, obviňuje seba. Vo fáze udobrovania sa násilník kajá, nosí darčeky,

presviedča ženu o svojej láske - v tejto fáze žena často stiahne trestné oznámenie, či

žiadosť o rozvod. Keď sa kruh násilia opakuje, po čase už obeť nie je schopná sama odísť

z takéhoto vzťahu a je potrebná pomoc zvonka.


Zdroje energie pri pretrvávajúcom násilí


Nie každá žena môže zo dňa na deň opustiť násilníckeho partnera, niekedy musí nájsť

spôsob, ako vydržať až do času, keď ho opustiť môcť bude. Ako dať takejto žene silu

v náročných životných situáciách?

Sú to malé a jednoduché kroky, ako napríklad rozvíjanie aktivít, ktoré jej prinášajú radosť,

alebo pripomenutie si, ako zvládala ťažké situácie v minulosti, svoje silné stránky

a schopnosti. Pomáha aj rozvíjanie relaxačných aktivít, ktoré znižujú úzkosť a napätie.

Dôležitý je dobrý spánkový režim – ani málo, ani priveľa a dostatočná fyzická aktivita.

V neposlednom rade má pozitívny vplyv stretávanie sa s ľuďmi, ktorým žena dôveruje

a dodávajú jej energiu.


Odborná pomoc nie je hanba


Našťastie je už dnes pre obete a ich blízkych dostupných množstvo spôsobov odbornej

pomoci, zdravotnej, právnej, psychologickej, ekonomickej a ďalšej. Je veľmi dôležité

uvedomiť si, že včasný zásah odborníka môže zachrániť žene zdravie, alebo aj život. Aj

zdanlivo náhodné symptómy môžu skúsenému odborníkovi odhaliť, že daná osoba zažíva

násilie.


Každá obeť násilia má iný príbeh, iné prežívanie, iné potreby. Miesta, v ktorých obetiam

poskytujú pomoc, sú už dnes špeciálne vyškolené na pomoc v ťažkej situácii. Môžu byť

ostrovmi dôvery a bezpečia, ktoré tieto ženy potrebujú.


Ženy zažívajúce násilieniekedy cítia hanbu a pocit viny, môžu sa obávať navštíviť

odborníka. Ak sa nám takáto žena zverí, možno len potrebuje niekoho, kto jej podá

pomocnú ruku a pôjde tam s ňou.


Odborná pomoc je dostupná aj na Linke pomoci EQUITA +421 948 339 647.


Verím ti. Pomoc existuje.



167 views

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page