Jedným z historicky akceptovaných problémov v našej spoločnosti je aj násilie na ženách.
A aj napriek spoločenskému rozvoju dochádza k násiliu páchanému na ženách stále príliš
často, je okolo nás všetkých. Preto je veľmi dôležité o násilí hovoriť. Ale rovnako dôležité
je aj, ako. Ako hovoriť o násilí, ako počúvať, ako pomáhať, ako prejaviť empatiu, ako sa
pýtať, ako rešpektovať.
Prečo veriť obeti?
Svet nie je čiernobiely, ľudia, ktorí sa s násilím nestretli, si často kladú otázku - prečo ženy
nenahlásia násilie na polícii? Odpoveď je rovnako často jednoduchá a štatistika smutná -
veľká časť žien je presvedčená, že jej neuveria. Realita je taká, že ak sa rozhodnú
nahlásiť incident, pričasto sa stretnú s nedôverou a spochybňovaním, prípadne skúmaním,
ako si násilný čin zapríčinila sama. Zažívajú to na polícii, v zdravotníckych zariadeniach,
alebo vo svojom najbližšom okolí. Pritom percento falošných obvinení je mizivé.
Spochybňovanie výpovede obete spôsobuje, že to druhýkrát už neohlási. Toto môže mať
negatívne následky pre jej zdravie, alebo aj život.
Obete násilia môžu mať aj iné dôvody na mlčanie. Veľmi často vyhodnotia, že prehovoriť
o násilí je pre ne a ich okolie oveľa nebezpečnejšie, než prínosné. Tiež mohli napríklad
mať strach, že to môže mať negatívny vplyv na ich vzťahy s rodinou a okolím, môžu sa
obávať súdenia, nedôvery, alebo straty zázemia. Pamätajme si, že rešpekt znamená aj
prijať mlčanie a dať žene čas a priestor rozhodnúť sa, kedy a koľko zo svojho príbehu
zdelí.
Prvým krokom je dôvera a počúvanie
Žene, ktorá zažila násilie, vieme poskytnúť efektívnu podporu všetci. Nemusíme byť
odborníkmi – práve my ich vieme na odbornú pomoc usmerniť a povzbudiť ich.Nemusíme
sa báť, že niečo pokazíme.
Ukážme jej, že ju vnímame, vidíme jej situáciu a rešpektujeme jej vôľu. Poskytnime jej pocit bezpečia, prijatia a dôstojnosti
Dôvera je nevyhnutným a prvým krokom k pomoci žene, ktorá je obeťou násilia. Ak nič
iné, mali by sme všetci poznať tieto dve zásady:
- Obeti vždy veríme. Nie je našou úlohou rozsudzovať.
- Zdôrazníme, že to nie je jej vina. Neexistuje dôvod, ktorý by oprávnil páchanie násilia.
Je dôležité si osvojiť, že nič neoprávňuje použitie násilia. Násilie vychádza zo snahy po
kontrole a moci. Navyše, je smutnou realitou, že sú to práve obete násilia, ktoré
neprimerane často cítia hanbu a pocit viny. Dôvodov na tieto pocity môže byť viac.
Napríklad, negatívne reakcie od okolia dostáva asi tretina žien, ktoré zažili násilie.
Stretávajú sa s tým, že okolie hľadá dôvody, prečo sa im to stalo. Alebo páchateľ
prehadzuje vinu na ženu a svoje násilie zdôvodňuje jej oblečením, správaním, osobnými
voľbami. Nikdy nehľadajme, „čo ona spravila zle“. „Nie je to tvoja vina“ lieči. Skúsme to
vysloviť nahlas.
Rešpekt, viera v ženin príbeh a bezpečné miesto sú pre ňu hojivým prostredím. Aj
jednoduché vety plné empatie a povzbudenia vedia pomôcť: „Som tu, aby som ťa
počúval/a. Je na tebe, koľko mi toho chceš povedať.“ „Som tu pre teba a záleží mi na
tebe.“ „Ďakujem, že mi dôveruješ a zdieľaš, čo sa stalo.“ „Rozumiem, že je to pre teba
náročné.“ Výsledkom rozhovoru by malo byť, že sa žene uľaví, zbaví sa bremena
mlčania, uvedomí si, že ju niekto počúva, verí jej a že pomoc existuje.
Prijatie emócií obete
Žena, obeť násilia, môže reagovať rôzne a prejavovať celú škálu emócií. Môže byť ticho,
plakať, smiať sa, byť úzkostná, agresívna, zľahčovať situáciu, alebo môže pôsobiť, akoby
sa nič nestalo. Všetky tieto emócie sú normálne. Je dobré ich pomenovať, normalizovať
a prijať. „Tvoje pocity sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu.“, „Kľudne plač. Som
tu s tebou.“, „Rozumiem, že sa takto cítiš.“,
Nikdy nereagujme napríklad takto : „Vzchop sa radšej…!“, „Už neplač, prosím, spraví ti to
horšie.“, „Aj my sme také zažili a sme tu.“
Pomáha vcítiť sa do kože obete, zamyslieť sa nad tým, čo by ste chceli počuť vy, keby ste
niekomu hovorili niečo intímne a bolestivé. Je dôležité myslieť na to, že ak sa prvý
rozhovor odohrá v bezpečí a dôvere, bude to mať pozitívny vplyv aj na budúce náročné
situácie, ktorými si žena musí často prejsť, ako je hlásenie na polícii, zdravotné prehliadky,
alebo iné rozhovory, vyšetrenia či vyšetrovania.
Liečivé a zraňujúce slová
Ak sa nám osoba, ktorá zažila násilie, zverí, treba mať na pamäti, že ako slová liečia, tak
môžu nesprávne zvolené slová aj zraniť. Preto je okrem nastolenia dôvery pri rozhovore
o zažitom násilí veľmi dôležité aj voliť vhodné slová. Slová voľme vedome. Ponúkame
niekoľko príkladov, čo je vhodné použiť a čo, naopak, radšej nevysloviť:
Skúsme: "Nie je to tvoja vina. Ty za to nemôžeš.” radšej než: „Mala by si si rozmyslieť, ako
sa budeš odteraz správať.“
Skúsme: "Je v poriadku o tomto hovoriť.” radšej než: „Chúďatko. Hrôza čo len počuť!“
Skúsme: "Verím ti.” radšej než: „Si si istá?“ alebo „Viem, ako sa cítiš...“
Skúsme: "To, čo sa stalo, nemá žiadne ospravedlnenie.” radšej než: „Čo si mala
oblečené?“
Skúsme: "Nie si sama. Žiaľ, toto zažilo aj mnoho iných žien.“ radšej než: „To je nič! Vieš,
čo sa stalo mojej kolegyni...?“
Skúsme: "Si veľmi statočná, že si mi to povedala.” radšej než: „Máš šťastie, že si ešte
nažive!“
Kruh násilia
Pre pochopenie toho, prečo obeť tak dlho ostáva v násilnom vzťahu, je potrebné vedieť,
že domáce násilie je cyklické, má svoje fázy, ktoré sa opakujú, a tým vytvárajú „kruh
násilia“.
Môže to začať narastajúcim napätím, kedy žena cíti, že sa niečo stane. Nasleduje výbuch,
čiže akt samotného násilia. Ten môže mať rôznu formu, intenzitu, dĺžku. Po ňom príde
fáza popierania, kedy obeť ospravdlňuje násiliníka, zľahčuje situáciu, hľadá chyby inde
ako u agresora, obviňuje seba. Vo fáze udobrovania sa násilník kajá, nosí darčeky,
presviedča ženu o svojej láske - v tejto fáze žena často stiahne trestné oznámenie, či
žiadosť o rozvod. Keď sa kruh násilia opakuje, po čase už obeť nie je schopná sama odísť
z takéhoto vzťahu a je potrebná pomoc zvonka.
Zdroje energie pri pretrvávajúcom násilí
Nie každá žena môže zo dňa na deň opustiť násilníckeho partnera, niekedy musí nájsť
spôsob, ako vydržať až do času, keď ho opustiť môcť bude. Ako dať takejto žene silu
v náročných životných situáciách?
Sú to malé a jednoduché kroky, ako napríklad rozvíjanie aktivít, ktoré jej prinášajú radosť,
alebo pripomenutie si, ako zvládala ťažké situácie v minulosti, svoje silné stránky
a schopnosti. Pomáha aj rozvíjanie relaxačných aktivít, ktoré znižujú úzkosť a napätie.
Dôležitý je dobrý spánkový režim – ani málo, ani priveľa a dostatočná fyzická aktivita.
V neposlednom rade má pozitívny vplyv stretávanie sa s ľuďmi, ktorým žena dôveruje
a dodávajú jej energiu.
Odborná pomoc nie je hanba
Našťastie je už dnes pre obete a ich blízkych dostupných množstvo spôsobov odbornej
pomoci, zdravotnej, právnej, psychologickej, ekonomickej a ďalšej. Je veľmi dôležité
uvedomiť si, že včasný zásah odborníka môže zachrániť žene zdravie, alebo aj život. Aj
zdanlivo náhodné symptómy môžu skúsenému odborníkovi odhaliť, že daná osoba zažíva
násilie.
Každá obeť násilia má iný príbeh, iné prežívanie, iné potreby. Miesta, v ktorých obetiam
poskytujú pomoc, sú už dnes špeciálne vyškolené na pomoc v ťažkej situácii. Môžu byť
ostrovmi dôvery a bezpečia, ktoré tieto ženy potrebujú.
Ženy zažívajúce násilieniekedy cítia hanbu a pocit viny, môžu sa obávať navštíviť
odborníka. Ak sa nám takáto žena zverí, možno len potrebuje niekoho, kto jej podá
pomocnú ruku a pôjde tam s ňou.
Odborná pomoc je dostupná aj na Linke pomoci EQUITA +421 948 339 647.
Verím ti. Pomoc existuje.
